reklama

štvrtok v znamení hudby

Študenti a profesori z Konzervatória na Exnárovej ulici si vo štvrtok 21 júna pripomenuli medzinárodný deň hudby veľkolepým koncertom pre divákov v meste pri knižnici Jána Bokátya, kde mohli predviesť svoje nadobudnuté zručnosti vedomosti a skúsenosti, ktoré získali usilovným štúdiom a pilným cvičením na hudobných nástrojoch, tancom, či spevom počas niekoľkoročného pôsobenia v školskom prostredí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ešte pred svojim vystúpením absolvovali zaujímavý workshop s jazzovým klaviristom Kalmanom Olahom z Maďarska, ktorý je nositeľom viacerých medzinárodných ocenení ako v Európe, tak aj v Spojených štátoch, či iných kútoch sveta.Študenti sa tak mohli viac dozvedieť z histórie jazzu, pričom im Kalman vysvetlil a názorne ukázal ako správne vytvárať jazzové akordy, alebo ako znie maďarská ľudová pesnička v jeho úprave, keď ju skombinuje s prvkami flamenca, jazzu a motývmi hudobného skladateľa Bela Bartoga.Koncert sa začal o pol štvrtej a trval viac ako hodinu. Úvod koncertu patril pani Dane tyrpákovej z francúzskej aliancie v Košiciach, ktorá nám stručne vysvetlila ako vznikol deň hudby.V meste to skutočne vrelo veľkými talentami, počnúc od klasiky cez jazz, populárnu hudbu až k tancu, pestrosť žánrov bola veľmi rozmanitá. Mohli sme počuť bachovskú klasiku v prevedení komorného orchestra konzervatória pod vedením Karola Adama, excelentný výkon podala veľmi talentovaná nevidiaca študentka Viera Petrovčínová, ktorá zaspievala svoju vlastnú pesničku v smooth jazzovom štýle V topánkach.Priestor dostal aj košický skladateľ a profesor štátneho a Konzervatória na Exnárovej ulici Norbert Bodnár so svojou inštrumentálnou skladbou. Treba spomenúť, že na svojom konte má aj množstvo opier ako: Netreba toľko slov, Tartuffe, baletov ako : apokalypsa baletná féria, muzikálov: Perpetua, Ovce moje ovce, zamatový mat, Dobrodružstvá smelého zajka, ale aj symfónie, komorné diela, je to veľmi šikovný všestranný skladateľ, ktorý vo svojej hudbe využíva prvky jazzu, pop rocku je skladateľom artificiálnej hudby, ale nevyhýba sa ani hudobnej recesií.Viac hlasný dievčenský zbor priniesol veľký prínos a členovia zboru veľmi zaujímavým spôsobom upravili pesničku od Abby Mama mija, do klavírnej, viac hlasnej podoby s nádychom opery.Koncert sa niesol vo veselej atmosfére v rytme twistu, moderných tancov, new orleánskeho jazzu, barokových árií.Veľmi kladne hodnotím zvuk, ktorý bol jasný, čistý, každé slovo bolo zrozumiteľné a dovolím si povedať, že taký dobrý zvuk nemajú častokrát ani mnohé kapely na svojich koncertoch.Po skončení koncertu sa mi podarilo vyspovedať troch ľudí profesora skladateľa, riaditeľa a študentku tohto konzervatória, ktorých som sa opýtala pár otázok ohľadom ich profesionálnych úspechov, či fungovania školy.Ako som už spomínala na škole študuje nevidiaca veľmi talentovaná študentka klaviristka, skladateľka a textárka v jednej osobe Viera Petrovčínová, s ktorou som sa porozprávala o jej štúdiu a hudobnej kariére.Ktorý rok študujete na tejto škole? Ako ste sa tam dostali? Študovať na konzervatóriu je vašim snom už od malička? „Na Konzervatóriu Exnárova som tretiačka a ten sen prišiel tak postupne. Už pred desiatimi rokmi som sa začala zaoberať myšlienkou, že by som sa hudbe mohla venovať aj profesionálne. V tom čase mi to s konzervatóriom nejako nevyšlo, ale študovala som učiteľstvo hudobná výchova na fakulte v Prešove. V tomto prípade ma donútila k štúdiu moja terajšia profesia pedagóga na základnej umeleckej škole. Svojím spôsobom je to ale aj na niečo dobré, pretože mám kvalitnú pedagogičku.“Z vašej odpovede som vycítila, že už aj pracujete. Dá sa táto práca skĺbiť s tak náročným štúdiom?„Časovo je to dosť náročné, hlavne pokiaľ ide o naštudovanie a trávenie času za hudobným nástrojom. Teoretické predmety však nie sú pre mňa problémom, opakujem si vlastne to, čo som sa už dávnejšie učila.Ako zvládate štúdium vzhľadom k vášmu handicapu? Ako sa učíte? Akým spôsobom si zaznamenávate učivo? Sú profesori tolerantní? Prispôsobujú vám na to podmienky?„Systém štúdia som si už našla. Je to zvládnuteľné. Profesori sú veľmi tolerantní. K svojmu štúdiu používam notebook s hlasovým výstupom, prostredníctvom ktorého píšem písomky. Pokiaľ ide o noty, to je už trochu zložitejšie. Buď sa učím z braillovského notopisu a keďže nemôžem hrať z listu priamo, najprv sa skladbu naučím naspamäť a ak nemám danú skladbu prepísanú, učím sa podľa sluchu z nahrávok.“Na koncerte sme počuli vašu vlastnú pesničku. Je to taká prvotina, alebo takých pesničiek už máte viacero? Kto vám vymýšľa texty a robí hudbu? A aký hudobný štýl prezentujete?„Piesne som začala písať už pred desiatimi rokmi. Hudbu, aranžmány ako aj texty si píšem sama, čo nie je jednoduché. V hudobnom žánri som sa veľmi dlho hľadala, ale pravdepodobne najlepšie mi vyhovuje taký pop rock s jemným nádychom jazzu a keďže texty majú pre mňa dôležitú výpovednú hodnotu, od odborníkov som dostala prívlastok pesničkárka.“Akú hudbu počúvate? Máte nejaké hudobné vzory?„Spektrum hudby, ktorú počúvam je veľmi široké. Od Deep Purple až po súčasnú Norah Jones, Amy Lee, alebo poľskú skupinu Bajm.“Aké plány máte do budúcnosti? Snívate o niečom? Ak áno, aký máte nesplnený sen?„Na snívanie som už asi dosť stará. Beriem dni tak, čo život prinesie. Určite by ma ale potešilo, ak by som mohla nahrať svoje piesne aj v štúdiu a aby som mohla písať či už pre seba, alebo aj pre iných hudbu inštrumentálnu, alebo piesňovú“Košický skladateľ Norbert Bodnár nám tiež porozprával čoto o svojom pôsobení na tomto konzervatóriu, i keď treba povedať, že väčšinu času trávi na štátnom konzervatóriu na Timonovej ulici a na Exnárovej učí len niekoľko hodín, no môže porovnávať, aké sú odlišnosti medzi týmito školami.Aké predmety učíte na Konzervatóriu na Exnárovej ulici?„Učím tu teoretické predmety konkrétne hudobnú teóriu, je to hudobná harmónia, patria tam hudobné formy a kontrapunkt, takže učím tretí a štvrtý ročník.“Môžete porovnať odlišnosti medzi konzervatórium na Exnárovej a Timonovej ulici?„Na konzervatóriu, kde učím prevažnú časť sa kladie väčší dôraz na klasickú hudbu, je to ťažšie a náročnejšie, výkony v oblasti klasickej vážnej hudby sú lepšie, kdežto konzervatórium na Exnárovej ulici je špecifické v oblasti ľudovej hudby, popmusic, prípadne moderného tanca, takže na hornom sa to viac uplatňuje.“Pána riaditeľa Róberta Galoviča som zastihla vonku pred knižnicou a tak som sa ho spýtala viac o vzniku aj budúcnosti tejto školy.Môžete mi povedať niečo z histórie vzniku vašej školy?„Naša škola má dvadsaťročnú tradíciu, vznikla v roku 1992. Tým, že pri starom konzervatórium na Hlavnej ulici vzniklo jedno oddelenie pre nadanných rómskych žiakovto sa potom odčlenilo od bývalého konzervatória a vznikla samostatná škola, ktorá sa volala stredná umelecká škola, ktorá prešla aj inými názvami bola to spojená škola a teraz je to Konzervatórium na Exnárovej ulici.Máte na škole aj internát?„Áno, máme aj internát je to chlapčenský internát, nie je taký veľký, máme dvadsať dvojposteľových izieb pre štyridsiatich chlapcov, ubytovanie máme priamo v škole, takže v papučiach chodia do školy, takže majú výhodu, že tam jedia, spia, učia sa. Miešaný internát sme urobiť nemohli, pretože priestorovo je to malé a chlapci mali väčší problém s ubytovaním.Koľko žiakov u vás študuje?„Približne 370 žiakov v šiestich ročníkoch. Vdneštnej dobe tam už študuje snáď viac bielych ako Rómov, pretože neskôr sa to zmenilo a začali tu chodiť aj nerómovia, ale rómsky jazyk sa u nás vyučuje a snažíme sa zachovať rómsku kultúru, takže spievame rómske piesne, tancujú sa rómske tance. Máme tam však aj iné odbory, ktoré s rómskou kultúrou tak nesúvisia.“Takže vaša škola sa líši len rómskou kultúrou?„Áno, máme všetko to isté, čo je na bežnom konzervatóriu, sme plno odborová škola. Máme všetky odbory okrem hudby, hudobno-dramatického umenia, máme aj herectvo, tanec, vyučujú sa skoro všetky nástroje a skoro všetky odbory.“Ako ste spokojný s uplatnením vašich študentov? Môžete spomenúť nejaké úspechy?„Úroveň školy sa zvyšuje, očom svedčí, že viacej žiakov sa dostane na vysoké školy hlavne umeleckého zamerania napríklad na Vysokú školu muzických umení v Bratislave alebo Akadémiu umenia v Banskej Bystrici. Viacerí naši žiaci sú už herci alebo speváci v štátnom divadle v Košiciach alebo v Romatane, niektorí hrajú v rôznych orchestroch, učia na rôznych umeleckých školách, uplatnenie je dosť široké, veľmi málo absolventov končí na úrade práce, čo nás veľmi teší.“Čo v budúcnosti chystá vaša škola čo sa týka projektov? „Okrem veľkolepého projektu, ktorý bude v piatok v dome umenia, koncert porozumenia, kde okrem slávneho maďarského klaviristu Kalmana Olaha a poľskej etnokapely tam budú účinkovať aj naši študenti a pedagógovia.Máme aj iné projekty, keďže naša škola má tento rok dvadsiate výročie plánujeme slávnostný koncert niekedy na jeseň, robíme rôzne divadelné predstavenia, tanečné vystúpenia, snažíme sa túto kultúru dostať aj mimo Košíc väčšinou na východnom Slovensku.“Pevne verím, že tieto aj ďalšie plány žiakom konzervatória vyjdú podľa ich predstáv a svoje umenie budú šíriť nie len na Slovensku, ale aj do iných kútov sveta.

Júlia Miškuvová

Júlia Miškuvová

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som obyčajná a možno aj vínimočná osobnosť zároveň, ktorá neznáša ľudskú povrchnosť, ale nosí v srdci hlboké duchovné hodnoty. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu