Thick as a brick 2 pokračovanie, alebo k starým-dobrým Jethro tull

Autor: Júlia Miškuvová | 28.6.2012 o 8:49 | Karma článku: 7,12 | Prečítané:  173x

Začiatkom apríla nás veľmi príjemne prekvapil nový album Iana Andersona – Thick as a brick, ktorý je pokračovaním slávnej jednotky Thick as a brick. Tento druhý album však nie je vydaný pod značkou Jethro tull, ale Anderson ho vydáva pod vlastnou záštitou ako „osamelý bežec“ na svojej sólovej dráhe, to však nič nemení na kvalite starých britských ostrieľancov Jethro tull, práve naopak, nadväzuje na ich staré slávne úspechy z čias Aqualungu, čo sa týka progresívneho zvuku aj pesničiek samotných.

Comback Andersona ma veľmi milo prekvapil, pretože po dlhej pauze a možno útlme nápadov ma tento trhák vrátil do starých dobrých časov a keď mám byť úprimná, myslela som si, že nič lepšie už z hlavy Andersona nemôže vyjsť, no mýlila som sa. Za predpokladu, že by mal Anderson ukončiť svoju muzikantskú kariéru, chcem skonštatovať, že vydanie tohto albumu bude veľmi dôstojná rozlúčka ako s jeho fanúšikmi, tak aj s fanúšikmi starých-dobrých Jethrotull a bude to dôstojná bodka za jeho definitívnym odchodom zo siene klasického rocku. Typický zvuk predsa s tak charakteristickým štýlom, v ktorom sa miešajú rozprávkové motívy s historickými prvkami, v prvej pesničke From A Pebble Thrown registrujem vplyvy starých dobrých Yes. Druhá pesnička Pebbles Instrumental má inštrumentálny charakter, kde dominuje flauta, no fanúšik tam môže zaregistrovať aj zvuk akordeóna tak isto ako to bolo aj na ich „staršom bratovi“, čo dáva v kombinácií s flautou jedinečné a zaujímavé spojenie s keltsko-írskymi prvkami. Veľmi zaujímavým elementom na tomto albume je hovorová vsuvka, trvajúca asi jednu minútu, kde možno počuť len monológ Iana Andersona, uprostred štebotajúcich vtákov v čistej prírode. Pesnička Cosy Corner mi pripomína detskú riekanku a vyčítanku, kde Anderson niečo vysvetľuje, prípadne to opisuje, hudobné nástroje trumpetového typu mi evokujú atmosféru v rytme starej ľudovej polky, ba ešte viac nejaký vojenský pochod, prípadne pochod, ktorý skomponoval nejaký klasický skladateľ. Thick as a brick 2 je pokračovaním jednotky. Jediný rozdiel, ktorý som zaregistrovala je ten, že kým na jednotke bolo pár dlhých, často aj dvadsať minútových kompozícií v kuse tu sú pesničky štandardné krátke, rozdelené do sedemnástich kusov, dokonca ani zvuk nepokročil. Je identický s jednotkou, čo už vtedy predznamenalo nadčasovosť Jethro tull. Andersona treba pochopiť, nestačí len počúvať, na Andersona ako aj starých Jethrotull treba dozrieť nie len hudobne, ale aj osobnostne, kto rozumie anglickému jazyku zistí, že texty sú často iné ako u iných domácich, či zahraničných kapiel, pretože aj v nich sa často odráža príroda, či duchovné záležitosti. Podobne je to aj na tomto albume. Osobne si myslím, že Anderson takmer nič nové nepriniesol, miestami mám pocit akoby som počula staré pesničky od Jethro tull, na strane druhej treba povedať, že ani po toľkých rokoch nič nepokazil, práve naopak priviedol nás fanúšikov znova k starej dobrej klasike sedemdesiatych rokov, čo je niekedy oveľa viac ako robiť novodobé experimenty. Človek má robiť to, čo vie najlepšie a Anderson to robí a preto si zaslúži veľký obdiv. Tento novodobý „trubadúr“, no hlavne charizmatický pesničkár vie intuitívne vycítiť, čo fanúšik potrebuje. Sám dobre vie, že priveľké experimentovanie napríklad s albumom Under Wraps (1984), kde si Anderson ešte dovolil použiť aj automatické bicie s odpočítavacím metronómom a celý ten zvuk Jethro tull bol možno moderný, ale neskutočne robotický a umelý a tým sa tento album pochoval a kritici a fanúšikovia ho zmietli zo stola. Možno sa dočkáme aj Thick as a brick 3, či pokračovania starého Aqualungu, verme, že v tomto historicko-rytierskom štýle s nesmrteľnou flautou. Júlia Miškuvová
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?