Progresívny pokrok alebo nemilé prekvapenie?

Autor: Júlia Miškuvová | 15.1.2013 o 16:57 | (upravené 15.1.2013 o 17:03) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  164x

V jeden deň mi moja najlepšia kamarátka povedala: „toto si vypočuj“, tak som sa rozhodla kliknúť na tú čarovnú stránku, plnú videí aj „nevideí“ a ozvali sa prvotné tóny saxofónu, podľa ktorých sa ešte nedalo zistiť, čo to je, ale keď som počula speváka, „zhodilo“ ma to priam zo stoličky. Čo? Som hluchá? Alebo sa stále nachádzam v ríši snov.

Neskôr však moja kamarátka s nadšením priniesla celý album tejto nemeckej metalovej Legendy Helloween s nadšením, aké je to dobré. Veď nečudo, keď tento album zahalili do popového šatu a v rádiách viac hrajúceho žánru. Chcela vedieť názor, ona ako hudobníčka, a hoc starú rockovú klasiku počúvajúca, predsa nepriateľka práve takýchto tvrdších žánrov ako hrá aj Helloween. Dobre vedela, že do problematiky Helloween som vtiahnutá, že môžem túto situáciu komplexne posudzovať a porovnávať. Veď bodaj by aj nie, aj keby som nechcela, u nás tieto albumy ako: Keeper of the Seven Keys, Pt. 1, (1987), druhú časť sme nemali alebo Wals of Jericho (1985) boli bratovou a chtiac či nechtiac aj mojou povinnou jazdou takto dookola som túto atmosféru hlavne prvého albumu Wals of Jericho nasávala, dnes sa tomu trochu čudujem, pretože to je jediný, čoraz menej a menej počúvateľný album vzhľadom k prílišnej tvrdosti a až kričiacemu prejavu ex speváka Kaia Hansena z gamma ray, ktorý mi už dnes vtom Wals of Jericho maximálne prekáža. Ešte neskôr to boli nekvalitné audio pásky s albumami ako Chameleon alebo Pinka Bubbles Go Ape a nejaký ten koncert, ale to sa môjmu bratovi už veľmi nepáčilo. Ale dosť bolo chodenia okolo horúcej kaše prejdem k podstate veci. Pre nezainteresovaných môžem aspoň spomenúť také albumy ako už spomínaný Wals of Jericho, (1985), Keeper of the Seven Keys, Pt. 1 a 2 (1987, 1988), Chameleon, Pink Bubbles Go Ape (1991), ale aj hudobne veľmi vydarený album Gambling with the devil (2007). V roku 2010 skupina vydala svoj rekapitulačný album pri príležitosti dvadsiateho piateho vzniku výročia pod názvom Unarmed the best off, na ktorý chcem sústrediť svoju pozornosť. Album obsahuje jedenásť pesničiek v popovom šate, prevládajú tam elektronické a akustické prvky a svoj priestor má aj filharmonický orchester. Prvá spomínaná pesnička je Dr stain, po hudobnej stránke veľmi vydarená vec i napriek tomu, že by to mohla zahrať ktorákoľvek nemecká rádiostanica. Musím pochváliť saxofónové party a veľmi slušné viac hlasné vokály, tie v originály nie sú také výrazné, jazzový klavírny part tam má tiež čo povedať. Je to asi jedna z dvoch naj pesničiek na tomto albume, akurát nezvyk, že tu nepočujeme Kiskeho, ktorý naspieval originál, no to sa týka viacerých pesničiek na tomto albume. Druhá pesnička na albume je Future world a tu nastáva ten základný problém, je to v akustickej podobe, to by možno nebol až taký veľký problém, ale je to nemastné, neslané, hlasová umelina akoby cez počítačové efekty. To si vyžaduje tú metalovú podobu v originály, tá pesnička absolútne nevyznie, bicí prechod je taktiež nezaujímavý chýba tam ten smiech bábätka, ktorý mal svoje čaro. If i cold fly, toto je už pesnička, ktorú v originály naspieval Deris, sláčikové sekcie, či výborný klavírny part dávajú pesničke zaujímavý charakter, ale znovu je to podmienené tými umelými efektmi spevu, takže nakoniec ajtak zistíme, že originál z roku 2000 je len originál a ani vlastná repríza Derisovi tak celkom nevyšla. Na pesničku s názvom Helloween som bola mimoriadne zvedavá. Je to asi najväčším sklamaním, pretože táto pesnička nie je vôbec celá má možno nejakých päť minút a pritom sila pesničky spočíva vo vyše trinásť minútovom originály, ktorý je charakterizovaný minimálne troma melodickými časťami s určitou dávkou tvrdosti, ktorú tu skúša nahradiť orchester, ktorý je snáď jediným bodom tejto skladby, namiesto toho oni tú skladbu spojili s rovnomernou Keeper of the seventh keys, ktorá má tiež cez trinásť minút, to znamená, že tieto dve siahodlhé skladby spojili do akéhosi jedného celku, z čoho vyplýva, že pravá ruka nevie, čo robí ľavá, prvá časť totálne zle, druhá na slušnej úrovni. Pesnička – I want out, neviem, či sa smiať nad tým trápnym lalákaním detí, no mohli vymyslieť aj lepší motýv, narúša to atmosféru pesničky a vôbec sa to tam nehodí. Navyše som si myslela, že to bude len na začiatku, no deti spievajú aj v refréne a práve toto robí túto pesničku tak nevkusnou, pripomína mi to vystúpenie škôlkarov na detskej besiedke a nie výkon, kvalitnej legendy. Práve kvôli deťom to považujem za najhorší kúsok na celom albume. A dosť bolo tej kritiky. Záverom možno povedať, že slaďáky tu vynikli celkom slušne, menej je niekedy viac. Helloween spravili kus záslužnej práce, no bola to sizyfovská práca. A ja akosi stále neviem zmeniť názor, aký je ten album výborný, práve naopak po jeho vypočutí som stále väčšmi sklamaná. Ide o ten princíp, ako mohli takto obrátiť kabát. Prečo to spravili práve takto? Nestačil orchester? Chceli prilákať fanúšikov iných žánrov? Neuvedomili si, že mohli odlákať tých svojich, ale prečo to spravili takto, „aby sa takto falošne zapáčili na desať minút vie iba Deris a spol. Nie nadarmo sa hovorí, rob len to, čo vieš, nenos veci, ktoré ti nepristanú to je prípad Hellowen nerockoví fanúšici nebudú súhlasiť, ale ak by sa na to pozreli subjektívne, hoc sa im originál nepáči, ak by presondovali originál hellowen, možno by mi ajtak nakoniec mnohí dali za pravdu, že z mnohých pesničiek ten originál bol najlepší, tá gitarová tvrdosť tomu tak chýba. Takže keď originál Helloween je tak zlý, tak táto úprava je v skutočnosti ešte horšia, aj inováciou sa veci dajú pokaziť. Metal má byť metal, či sa niekomu páči alebo nie, nech je akýkoľvek originál úplná odlišnosť bude zväčša horšia. ten nápad nebol zlý, ale to dáva tomu albumu ráz ne mastnosti, ne slanosti. Aj tak si však myslím, že Helloween vôbec nie sú takí zlí hudobníci, ako ich aj mnoho rockerov podceňuje. Dokázali to spomínaným albumom Gambling with devil, kde sa odráža nesmierny progres do predu, často krát až gitarová geniálnosť s precíznymi vokálmi. Ako terajší Deris, tak aj Kiske pred ním sú skvelí interpreti a speváci. Verme, že ďalší album bude metalovejší a k takýmto pokusom sa nebudú vracať, však moderná rocková hudba sa dá spraviť aj inač, môže to byť novodobé a predsa tak inak rockové a predsa počúvateľné hoc aj pre iné kategórie poslucháčov.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?